Stavbu tohto kostola chystal roku 1935 vtedajší správca farnosti Msgr. Štefan Mnoheľ. 8. októbra 1939 vykonal posviacku základného kameňa pre mariánsky kostol Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky Slovenska.
Kostol stavali tri roky podľa návrhu Ing. G. Schreibera a dozoru staviteľa Štefana Horvátha. Chrám posvätil J. E. Ján Vojtaššák, spišský biskup, 8. septembra 1942. Vtedy bolo ešte treba dokončiť vežu a zariadiť interiér kostola.
Kostol je 48 m dlhý a 22 m široký. Oproti sakristii má vľavo kaplnku a pod chórom po pravej i ľavej strane spovednice.
Na hlavnom oltári je socha Sedembolestnej Panny Márie, svätý Ján apoštol /obe sochy sú diela z kararského mramoru z roku 1949 od akademického sochára Štefunka a Gibalu/ a socha Márie Magdalény /z umelého kameňa, dielo majstra Blažka z roku 1956/.
Na ľavom oltári je socha Božského srdca /kararský mramor, dielo M. Gibalu z roku 1950/. Na pravom oltári je dočasne socha lurdskej Panny Márie z kostola sv. Egídia.
Kazateľnica je z roku 1948 a reliéfy na nej sú: krst v Jordáne a Peter pri zázračnom rybolove od akad. sochára Gibalu.
Lavice z červeného smreka zhotovili v roku 1947 podľa návrhu pátra Závarského S. J.
Farebné okná v sanktoáriu zhotovili podľa A. Mašeka a znázorňujú niektoré udalosti zo života Krista tajomne prítomného na oltári.
Krížová cesta z umelého kameňa je dielom Blažeka a bola inštalovaná v r. 1957.
Roku 1951 bolo zakúpené pedálové harmónium, v r. 1958 bol prevezený malý organ z kláštorného kostola v Spišskom Štiavniku. Organ, ktorý sa dnes používa, bol postavený r. 1968 kutnohorským družstvom Organa. Má tri manuály a 41 registrov. Dispozíciu navrhol Ján Tuček.
V predsieni kostola sú dva reliéfy od majstra Štefunku. Z pravej strany je reliéf Panny Márie, aby sme si uvedomili, že Prostrednica všetkých milostí nám vyprosila milosť zbožnej návštevy kostola, a z ľavej strany reliéf sv. Jozefa – robotníka, aby sme sa snažili vyjsť z kostola do každodennej práce s Božím požehnaním.
Kostol je v modernom, ešte nevykryštalizovanom funkcionalistickom slohu.
