18. januára krátko pred trinástou hodinou relikvie sv. Terezky dorazili do nášho mesta. Popradská konkatedrála praskala vo švíkoch. Ľudí neodradili ani zlé cesty, ani hlboké mrazy. Už niekoľko hodín pred privítaním relikvií boli všetky miesta v kostole obsadené. Stretnúť sa so sväticou prišli húfy ľudí nielen z Popradu, ale aj z blízkeho okolia. Keď relikvie prechádzali konkatedrálou, bola to chvíľa, ktorá vzbudzovala bázeň. Človek sa vtedy v tichej modlitbe aspoň na chvíľu stíšil a prosil sv. Teréziu o príhovor.
Po úvodnom privítaní nasledovala prednáška kaplána Petra Matisa o úcte k relikviám, o 15.00 duchovný program pokračoval hodinkou milosrdenstva a samotná slávnosť bola zavŕšená svätou omšou, ktorú celebroval dekan popradskej farnosti Ondrej Borsik.
Potom sme mali možnosť osobne si uctiť relikvie. O 17.30 nastal čas rozlúčky. Sv. Terezku sme „vyprevadili“ na ďalšiu cestu. Najbližšou zastávkou v jej putovaní bola kaplnka vo Vyšných Hágoch. Prečo relikvie sv. Terezky vlastne putujú po svete? Pretože keď takýmto spôsobom prichádza medzi nás, zvestuje nám posolstvo svojho pozemského života a približuje nám svoju malú cestu lásky. Ona sama ňou prešla a pozýva na ňu aj nás. Jej túžbou je, aby sme objavili radosť z konania dobra a aby sme robili malé veci s veľkou láskou. Tak vyjdime z každodenného stereotypu a nasmerujme svoje srdcia k vyšším métam!
text: Lenka Horáková