Od 6. do 14. septembra 2018 sa v našej farnosti konala duchovná príprava na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie v podobe deviatich stretnutí s Pannou Máriou. V duchovnom programe počas svätých omší sme sa zamýšľali nad rôznymi titulmi Panny Márie, ale súčasťou bol aj sprievodný program pre deti, mladých i starších.
1. deň – MATKA SLOVA (6. 9. 2018)
Prvý deň patril Márii, Matke slova. Deň sa začal osobnou adoráciou v konkatedrále po rannej svätej omši o 6.00h, ktorá pokračovala až do 15.45h. V rámci sprievodného programu sa v pastoračnom centre stretli o 14.00h dôchodcovia, aby sa porozprávali, spoznali a povzbudili. O 18.15h začala v konkatedrále modlitba posvätného ruženca, ktorú sa modlilo spoločenstvo Božieho milosrdenstva. Nasledovala svätá omša, kde sme sa zamýšľali nad Máriou ako Matkou slova. Máriu nám najlepšie priblížil evanjelista Lukáš, ktorému sa pripisuje aj prvý obraz Márie. Na svete však nájdeme cez 7000 obrazov Panny Márie, ktoré sa pripisujú svätému Lukášovi. Pre nás však nie je dôležité, ktorý z tých obrazov naozaj namaľoval on, je dôležité, že ju „namaľoval“ perom. Vďaka jeho „slovu“ o Márii nám ju priblížil a my sme sa zamýšľali nad tým, ako Mária prijímala slová do svojho srdca a premýšľala nad nimi. V doslovnom preklade by sme mohli povedať, že ich držala tak blízko, až ich napĺňala vo svojom živote. To je aj naša úloha, zachovávať Božie Slovo znamená žiť ho vo svojom živote. Po svätej omši sme sa modlili pred vystavenou Sviatosťou oltárnou.
2. deň – MÁRIA UKAZUJÚCA SMER (7. 9. 2018)
Aj druhý deň, tak, ako všetky pracovné dni počas novény, začal osobnou adoráciou v konkatedrále. Sprievodným programom dnešného dňa bol biliardový turnaj v pastoračnom centre (nielen) pre mladých. Na účastníkov už čakal reprezentant Slovenskej republiky v biliarde, ktorý im vysvetlil základné pravidlá hry, všetci si mohli hru najprv vyskúšať a neskôr sa rozlosovali do dvojíc, v ktorých prebiehal turnaj.
Program pokračoval modlitbou svätého ruženca a svätou omšou s príhovorom na dnešnú tému – Mária ukazujúca smer. Tento titul by sa dal jednoducho zhrnúť na Máriu ukazujúcu na Ježiša. Na obrazoch a ikonách ukazuje pravou rukou na Ježiša, ktorý je sám cestou a zároveň naším cieľom. To je jej úloha. Jej posledné slová zachytené v evanjeliu sú slová na svadbe v Káne, keď hovorí služobníctvu: „Urobte všetko, čo vám povie.“ Urobme všetko, čo nám povie, nie len časť, nie len niečo, lebo vtedy Ježiš našu dôveru odplatí svojou hojnosťou. Kána Galilejská mala v čase svadby asi 40 obyvateľov. Ježiš premenil približne 720 litrov vody na víno… Nebojme sa teda urobiť všetko, čo nám povie.
Po svätej omši, ktorá bola spojená s pomazaním chorých, nasledovala pokolona svätému krížu.
3. deň – ČIERNA MADONA (8. 9. 2018)
Sobotné doobedie mohli využiť deti s rodičmi a prísť si do pastoračného centra vyrobiť si bábku. Od desiatej sa už strihalo a lepilo a fantázia nemala hranice. Zo starých ponožiek, gombičiek a iných drobností si deti vymysleli a vyrobili rôzne zvieratká, vodníkov či postavičky. Okrem tvorivého programu na rodiny čakalo aj pohostenie a možnosť sa navzájom spoznať.
Večerný program začal hudobným pásmom o Márii s názvom “Jej očami” v podaní Zuzany Eperješiovej z hudobného zoskupenia Poetica Musica. Po modlitbe posvätného ruženca, ktorý sa v tento deň modlili deti, nasledovala svätá omša, v ktorej sme homíliu začali nezvyčajne – piesňou „Svätá Madona“ – i keď v pôvodnom znení sa spieva „Čierna Madona“. A to bol titul, nad ktorým sme sa zamýšľali v tretí deň deviatnika. Prívlastok „Čierna“ je hlboko biblický, nachádzame ho v knihe Pieseň Piesní, kde snúbenica hovorí „ja čierna som, no pekná jednako, dcéry jeruzalemské, jak stany kedarské, jak plachty šiatrov šalmaských“. Kedarské stany boli vyrobené z kože tmavých kôz, boli čierne a úplne obyčajné. Naopak, šalmaské plachty boli prekrásne zdobené plachty vo vnútri svätyne, ktoré mohol vidieť len veľkňaz, i to len raz za rok, keď vstúpil dnu. Boli symbolom nádhery. To je obraz Márie, ktorá bola na prvý pohľad obyčajnou dievčinou, no vo vnútri bola najkrajšia zo všetkých, cenná a Bohom vyvolená.
Počas Nikodémovej noci mali veriaci možnosť modlitby pred vystavenou Sviatosťou oltárnou za svetla sviečok a tiež sviatosti zmierenia alebo rozhovoru s kňazom.
4. deň – THEOTOKOS / BOHORODIČKA (9. 9. 2018)
Nedeľu sme prežili ako jedna veľká, spoločná, farská rodina. Na Dni otvorených dverí sa od obeda začali schádzať ľudia pri pastoračnom centre, aby si pochutnali na guláši, koláčoch, čapovanom pive a kofole. Deti sa mohli vyskákať na trampolíne a tie staršie skúsiť aj streľbu lukom. V pastoračnom centre si niektorí zahrali aj biliard či kalčeto a nechýbala ani káva a živá hudba.
Vďační za krásne počasie a radosť, ktorú sme mohli ako spoločenstvo prežívať, sme sa presunuli do konkatedrály na modlitbu posvätného ruženca. Dnešný príhovor vo svätej omši patril jednému z najdôležitejších Máriiných titulov – Mária Bohorodička. Oficiálne bol uznaný vo štvrtom storočí, no ľud ju takto nazýval a pod týmto titulom sa k nej modlil už oveľa skôr. Mária, ktorá porodila Ježiša, naňho ukazuje ako na pravého Boha, no zároveň bol pravým človekom v plnej ľudskej prirodzenosti. Krásne na to poukazujú aj niektoré obrazy, kde sa dieťa Ježiš podobá na Máriu a majú rovnaké črty. Večernú adoráciu si pripravili mladí. Tým patril aj večerný sprievodný program v pastoračnom centre, kde si pozreli film “Aj dvaja sú rodina”.
5. deň – NOVÁ EVA (10. 9. 2018)
Od nového pracovného týždňa bola v rámci duchovnej obnovy znovu možnosť osobnej adorácie počas celého dňa, až do poobedňajšej svätej omše. Ruženec o 18.15h sa modlili mladí za všetky spoločenstvá našej farnosti. Vo svätej omši sa veriacim prihovoril p. kaplán Peter Matis v už piatej kázni deviatnika, tentokrát na tému Mária ako Nová Eva. Mária je novou Evou, ktorá rozväzuje to, čo stará Eva zviazala svojou neverou. Je veľkým protikladom Evy. Evina neposlušnosť nespočívala v tom, že by len vo svojej slabosti padla, ale že Boží príkaz nejesť zo Stromu poznania prekrúca, robí ho ťažším, až nesplniteľným, a to, čo je hriechom, opisuje ako „chutné, na pohľad krásne a na poznanie vábivé“. Mária je obrovským kontrastom, je pokorná, poslušná, je služobnica; Božiu vôľu a príkazy nespochybňuje, ale úplne a bezvýhradne Bohu dôveruje.
Svätú omšu svojou hudbou obohatil spevácky zbor z Veľkej a bola spojená s obnovou krstných sľubov. Na záver sa všetci zúčastnili sviečkového sprievodu okolo konkatedrály, aby tak vydali svedectvo aj za múrmi kostola.
6. deň – MATKA BOLESTNÁ (11. 9. 2018)
V tento deň sme sa zamýšľali nad Máriou ako Matkou bolestnou. Tou, ktorá je plná bolesti, keďže číslo 7 predstavuje plnosť. Mária nie je bolestná preto, že jej zabili syna, ale preto, že sama si volí cestu bolesti – cestu jej Syna. Zatiaľ čo v Betleheme rodí Ježiša a prežíva radosť, na Golgote rodí nové ľudstvo v plnej bolesti. Ježišovo víťazstvo prichádza cez bolesť a utrpenie; v evanjeliu prijíma titul kráľa len jediný raz – v rozhovore s Pilátom, potom prijíma aj tŕňovú korunu a jeho víťazstvo prichádza skrze umučenie. Mária je bolestná, pretože si vyberá rovnakú cestu ako jej Syn – cestu bolesti a utrpenia, ktorá je v konečnom dôsledku tým najväčším víťazstvom. Sme pozvaní spojiť naše utrpenia s Ježisovými a prinášať ich ako obetu.
V dnešný deň si modlitbu posvätného ruženca pripravilo spoločenstvo matiek. Za matky a ženy boli obetované aj modlitby a svätá omša dnešného dňa, po ktorej nasledovala adorácia.
7. deň – PROSTREDNÍČKA (12. 9. 2018)
V siedmy deň sme hľadeli na Máriu ako na prostredníčku. Už v Starom zákone vidíme prostredníctvo v osobe Mojžiša, ktorý bol prostredníkom medzi Božím ľudom a Bohom. Zamýšľali sme sa nad tým, či je pre nás prostredníctvo prekážkou alebo otvorením sa. Ak vieru zredukujeme len na nejaké individuálne prežívanie, stáva sa prekážkou. Ale Boh k nám hovorí „prostredníctvom“ ľudí, okolností, slov… Vieru sme tiež dostali prostredníctvom iných ľudí, ktorí nám ju odovzdali a my sme tiež pozvaní ju odovzdávať ďalej.
Spoločenstvo otcov si dnes pripravilo modlitbu ruženca a po svätej omši sme sa spolu s bratmi grécko-katolíkmi zjednotili v modlitbe k Presvätej Bohorodičke.
8. deň – ROZVÄZOVATEĽKA UZLOV (13. 9. 2018)
Dnešný deň patril titulu Márie ako „tej, ktorá rozväzuje uzly“. Aj keď nie veľmi známy titul, no objavil sa už v druhom storočí a má aj biblický podklad. V evanjeliu sme počuli stať o tom, ako Ježiš hovorí učeníkom, že tento druh zlého ducha sa nedá vyhnať inak, len modlitbou a pôstom. Také “obyčajné” veci a zmôžu tak veľa? Čakali by sme niečo veľkolepejšie alebo zložitejšie… Môžeme sa pozrieť aj do Starého zákona na príbeh o Námanovi, ktorý sa mal sedemkrát ponoriť do rieky Jordán, aby bol vyliečený z malomocenstva, no zdalo sa mu to také obyčajné, že odmieta. Boh nám chce ukázať, že On pôsobí cez jednoduché veci, nepotrebuje robiť veľkú show, ale uzdravuje a vypočuje nás v jednoduchosti. To nás učí aj Mária – pokore, tichu, jednoduchosti – cez ktoré sa dejú veľké Božie veci. Boh túži uzdraviť a oslobodiť naše vnútro nie búrkou a ohňom, ale cez pokornú služobnicu, ktorá s dôverou tieto uzly rozmotá. Ktorá ma ako starostlivá Matka privedie k tomu, ktorý je naším jediným záchrancom.
Práve pre tento Máriin titul bola dnešná adorácia a modlitby obetované za všetkých závislých a ich rodiny a blízkych, ktorí kvôli tomu trpia.
9. deň – PATRÓNKA SLOVENSKA (14. 9. 2018)
Po celodennej adorácii a modlitbe posvätného ruženca pokračoval program vigílnou svätou omšou, v ktorej sa nám prihovoril košický pomocný biskup, Mons. Marek Forgáč. Sedembolestnú Pannu Máriu predstavil ako tú, ktorej bolesť a utrpenie sú požehnaním. Vo svojom príhovore spomenul krásny príklad matky rodiny, ktorá prišla dať odslúžiť svätú omšu na úmysel, ktorý ho vtedy ako mladého kňaza prekvapil – „ako poďakovanie za utrpenie vo svojom živote“.
Posledný večer novény patril krátkemu hudobno-dramatickému pásmu, v ktorom sme mali možnosť vidieť prepojenie medzi Evou a Máriou, záchranu Evy vďaka Márii. Nasledovala adorácia, počas ktorej nás sprevádzal spevokol zo Spišskej Novej Vsi.
SLÁVNOSŤ SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE (15. 9. 2018)
Na odpustovú slávnosť Sedembolestnej Panny Márie prijal pozvanie apoštolský protonotár a emeritný farár z Wadovíc, Jakub Gil. V homílii sa s láskou prihovoril k nám, Slovákom, ktorých má rád a ku ktorým rád prichádza. Vyzdvihol dôležitosť byť prítomný vo chvíľach utrpenia blížneho. Trpiacemu človeku často pomáha aj iba naša prítomnosť. Evanjelium hovorí, že Mária stála pod krížom. Nezaznamenáva žiadne slová, jednoducho tam len stála. Aj nás povzbudil byť prítomný tam, kde sme, v našich rodinách, v práci, kde je to možno ťažké. Spomenul aj krásnu myšlienku – práve vtedy, keď sme slabí, sme silní. Lebo milosť sa najlepšie prejavuje v slabosti. Pri jednej príležitosti, kedy vo Vatikáne slúžil súkromnú svätú omšu s vtedajším svätým otcom Ján Pavlom II., čítal evanjelium o tom, ako Kristus vraví Petrovi: „Ty si skala a na tejto skale postavím svoju Cirkev“. Bolo to asi rok pred smrťou svätého otca, kedy bol už veľmi slabý a veľmi trpel. Uvedomil si pri tom, že toto je Peter našich čias. Že tento slabý, starý a utrpením skúšaný človek je základom Cirkvi. Cirkvi, ktorá je tiež slabá a krehká. A práve v tejto slabosti, utrpení, sa prejavuje Božia sila.
