V piatok 14. 12. 2018 sa v rámci prípravy mladých na prijatie sviatosti birmovania prihovoril veriacim miestny rodák otec Braňo Kožuch, pôsobiaci v Oravskom centre mládeže v Ústí nad Priehradou.
Vo svojej homílii o Božom slove hovoril o tom, ako sa buduje vzťah medzi manželmi, čo prirovnal k budovaniu vzťahu s Bohom. To, čo najviac rozbíja manželský vzťah, je nedostatok lásky. A naopak, to, čo najviac buduje manželských vzťah, je úprimná komunikácia. Ak nehovoríme o tom, čo nosíme vo svojom srdci, ak muž či žena nepotrebuje hovoriť o svojom vnútornom prežívaní, vzťah sa nebuduje. Prvým prejavom lásky je úprimnosť v hlbokej komunikácii. To znamená hovoriť o tom, čo sa ukrýva v mojom srdci. A presne toto urobil Boh skrze Božie slovo. On do Svätého písma ukryl to, čo nosil vo svojom srdci. A ten, kto číta Bibliu, vie, čo Boh chce. Vie, čo Boha teší a čo Boha zraňuje. Boh išiel k nám tak ďaleko, že nám v Biblii odkryl, čo je v jeho srdci! „Za posledných niekoľko rokov som sa mnohokrát rozhodol len vďaka tomu, že som sa zahĺbil do Biblie. Vo svojej prvej veľkej kríze som sa nerozhodol na základe svojich pocitov, ale vzal som do rúk Bibliu a pýtal sa Boha: ‚Čo odo mňa chceš?‘“, povedal o. Braňo. Pokračoval a uviedol, že je ľahké, trápne a povrchné žiť svoj život a vieru iba na pocitoch, z vlastnej domýšľavosti: ‚dnes si mi kamarát – zajtra nepriateľ‘. Postaviť svoje rozhodnutia len na základe domýšľavosti, z pocitov, je veľké riziko! „Ja som svoj život vo všetkých svojich biedach a slabostiach postavil na Božom slove, lebo som uveril, že to je to, čo Boh nosí vo svojom srdci. Nebolo to ľahké a jednoduché, ale ešte nikdy ma to nesklamalo. Je mnoho situácií, v ktorých ma Božie slovo podržalo a pomohlo mi sa správne rozhodnúť. Pre mňa osobne je to jedno veľké klamstvo žiť život iba na základe svojich pocitov, nálady.“, uviedol o. Braňo. Život je vzácny dar. Vždy, keď človek vezme do rúk Bibliu a číta z nej, má istotu, že robí to, čo Boh nosí vo svojom srdci. Otázkou však je, či som ochotný veriť, že Boh, ktorého nevidím, ktorého nepočujem, naozaj existuje a že je tak dobrý, že mi ani v jednom momente môjho života nechce ublížiť. Ďalej o. Braňo spomenul, že mnohokrát vo svojom živote zažil, že Božie slovo, Biblia, je pravdivým slovom. „Je veľa situácii, keď som sa rozhodol nie na základe svojich pocitov, ale podľa toho, čo mi hovorí Božie slovo, čo ma učí Boh.“ V závere svojej homílie poprosil prítomných, aby položili na oltár všetku svoju domýšľavosť, všetky svoje pocity, a mali odvahu siahnuť po Biblii. „Aj keď nebudete všetkému rozumieť, Božie slovo vás nikdy nesklame.“ Ako kresťania už viac nemusíme žiť z domýšľavosti, nemusíme tápať. Presne vieme, čo Boh nosí vo svojom srdci, čo Boh chce a čo si Boh myslí. Vo svojom druhom príhovore mladým po sv. omši o. Braňo povedal, že je jedna vec, z ktorej si nikdy nerobí srandu, a to je Božie slovo. Boh nie je ako my ľudia a nemení to, čo povedal. Boh berie svoje slovo vážne. Porovnal oblátku, ktorú možno kúpiť bežne v obchode s „oblátkou“, nad ktorou kňaz počas sv. omše vysloví slovo, ktoré ako prvé povedal Boh – ‚Toto je moje telo. Toto je moja krv.‘ A keďže Boh berie vážne svoje slovo, tak to, čo Boh povie, sa naozaj stane. Obyčajnú oplátku možno polámať a zjesť, pretože je to jedna z takých, ktoré si ľahko zadovážime z pekárne. Nikdy by si to však nedovolil urobiť s tým, čo vyzerá ako oblátka, ktorá sa nachádza v bohostánku. A to preto, že to je živý Kristus, živý Boh! Keď chceme na tomto svete vidieť Boha, nemusíme čakať, kým zomrieme – vidíme ho v bohostánku. Toto je Boh. Nerozumieme, ako sa to stane. „Neviem vám vysvetliť, ako to Boh urobí, ale jedno viem, že to tak je. Že naozaj od tej chvíle je to Boh!“ Ďalej o. Braňo spomenul niekoľko mien mladých ľudí, ktorí by mohli svedčiť o tom, ako im kľačanie pred bohostánkom a prijímanie živého Boha zmenilo život. Boli medzi nimi mená recidivistov, zlodejov, dokonca vrahov. To boli kedysi. Nepomohlo im, že boli niekoľko rokov zavretí v base, nepomohli im ani žiadne psychiatrické terapie či elektrošoky. To, čo zmenilo ich život, je Eucharistia. Tí, pre ktorých život vôbec nemal zmysel, sa vďaka tomuto stali otcami, ktorí majú vlastné rodiny, ktorí dokážu slúžiť na misiách. Nik nedokáže tak zmeniť a zachrániť život ako Boh. „A do toho zoznamu patrí ešte jedno meno, a to je moje.“, dodal o. Braňo. To, že pozná Boha, pomohlo jeho rodine a pomáha aj jemu tým, že môže dnes pomáhať mladým a ponúknuť im pomocnú ruku. „Prešiel som si osobnou skúsenosťou a už ma nik nepresvedčí, že je to inak. Ja viem, že toto je Boh. To najcennejšie, čo v živote mám, je Eucharistia. Už 15 rokov som kňazom a som vďačný, že nebol jeden jediný deň, kedy som neslúžil sv. omšu.“ Birmovancov povzbudil, aby svoj život, svoje šťastie, vieru i budúcnosť postavili na Bohu. Dnes môže človek stavať svoj život na rôznych veciach, ktoré mu dávajú dobrý pocit. Mladých povzbudil, aby urobili vo svojom vnútri rozhodnutie. „Môžeš urobiť akékoľvek rozhodnutie, no nemôžeš zmeniť ani poprieť, že toto je skúsenosť, ktorú zažívajú ľudia takí, ako si ty, ako som ja.“ V závere dodal, že nie je dôležité, aby vedeli všetku náuku o Eucharistii, ale aby začali veriť tomu, že v Eucharistii sa ukrýva živý Boh. „Nemám dôvod vám klamať. Keby som nemal Božie slovo a Eucharistiu, nielen že nie som kňazom, bol by som jednou troskou. Bolo toľko vecí, ktoré som vo svojom živote nezvládol a ktoré by som si mohol vyčítať. Ale vďaka Božiemu slovu a Eucharistii sa pozerám na svoj život dopredu, teším sa z neho. A hoci nie som dokonalý a perfektný, prežívam, že môj život je krásny. Maj odvahu uveriť, že v Eucharistii sa ukrýva živý Boh.“ Veľká vďaka o. Braňovi za jeho povzbudivé slová plné života. Veľká vďaka o. Braňovi za jeho povzbudivé slová plné života.
