9. 11. 2018 večer v Kostole sv. Cyrila a Metoda patril birmovancom, čakala ich téma: Kto je pre mňa Ježiš? Na stretnutie s nimi prišiel aj otec Ján Buc, farár z neďalekej Východnej. Tí, ktorí ho poznajú, vedia, že otec Ján hovorí o Bohu s nadšením a zápalom a ani dnes tomu nebolo inak.
Birmovancom ale aj ostatným farníkom prítomným na sv. omši sa prihovoril už počas kázne, zvolil si mládežnícky slovník, ktorému birmovanci veľmi dobre rozumejú. Svoj príhovor začal otázkou: „Čo si myslíte, že Boh robí práve teraz?“ Možno niektorí máte predstavu, že sedí v nebi a prijíma ovácie od všetkých… alebo že nič nerobí, že sa vykašlal na celú zem… že sa hnevá na to, že sme dnes pokazili veci, urobili veci, ktoré nie sú správne… alebo sa teší z toho, že sme tu, že sme pri Ňom, takí akí sme a nás miluje. Toto je určite pravda: BOH NÁS MILUJE a aj teraz medzi nami robí niečo, čo on chce a my to môžeme vnímať. Boh aj teraz pracuje a je dôležité, aby sme mu dali priestor, aby mohol pracovať aj on v nás, aby nám narástli „duchovné svaly“, aby sme sa premieňali. Kedy sme my naposledy aktualizovali svoje srdce, s mobilnými aplikáciami to robíme často, ale kedy sme aktualizovali svoje srdce, svojho Ducha? Potrebujeme sa napojiť na milosť, ktorú nám Boh dáva. On nás môže uspôsobiť k tomu, aby sme išli a prinášali ovocie na tomto svete a budovali chrám.
Dnes, keď sme si pripomenuli výročie posvätenia Lateránskej baziliky v Ríme, hlavného chrámu sveta, otec Ján na vysvetlenie budovania chrámu v nás použil príklad púštneho otca, abby Doroteja, ktorý hovorí, že každý z nás je pozvaný k tomu, aby budoval duchovný chrám. Najskôr sa musia postaviť základy, v duchovnom ponímaní ich predstavuje VIERA: Naozaj verím Bohu? Ak máme základ viery, môže začať ukladať kamene: poslušnosť, trpezlivosť, zdržanlivosť… a iné DOBRÉ SKUTKY a vlastnosti: súcit, skromnosť… Koľko kameňov som stihol už postaviť dnes v tom našom duchovnom dome? Steny sa však musia prepojiť, aby držali pokope, spájajú ich uholné kamene: ODVAHA a VYTRVALOSŤ. Malta, ktorá spája materiál, je PONÍŽENOSŤ, najlepší príklad nám dal sám Ježiš, keď On – Boh, sa sklonil k nohám apoštolov a umýval im nohy.
Aký chrám budujem ja svojím životom?
Na začiatok prednášky otec Janko najskôr trošku oprášil naše znalosti z fyziky: F12= – F21?
Milovníci tejto vedy spoznali tretí Newtonov zákon: Akcie a reakcie.
Stalo sa vám, že ste už niekoho urazili? Čo sa stane, keď urazím kamaráta? Urazí aj on mňa, prestane sa so mnou rozprávať. A čo ak urazím verejného činiteľa? Môžem sa za to dostať do väzenia. A čo sa stane keď urazím Boha svojim hriechom?
Sv. Pavol v liste Rimanom (3,23) píše o tom, že „všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.“ Každý z nás má niečo za ušami, už spáchal nejaký hriech. V liste Rimanom (6,23) môžeme ďalej čítať: Mzdou hriechu je smrť! Ovocím za urážku Boha je SMRŤ! Názorne si to mohol každý jeden predstaviť, aký dopad to má na náš život. V strede kostola bola stolička (predstavujúca elektrické kreslo), kde si sadol jeden dobrovoľník z nás. Prebehol nad ním súd a keďže v živote spáchal aspoň jeden hriech, je odsúdený na trest smrti pretože mzdou za urážku dobrého Boha je smrť. Zákon je platný pre každého. Obžalovaný je vinný a tak sa môže začať s výkonom trestu. Začalo sa odpočítavanie:10,9, 8 …4,3,2 a … zrazu sa v miestnosti niečo deje. Prichádza Ježiš. Zastavuje ruku kata. Vymieňa sa s odsúdeným, dvíha ho zo stoličky (elektrického kresla) a sadá si tam namiesto neho a prijíma aj jeho trest. A odpočítavanie začína odznova: 10,9,8..3,2,1. Rozsudok je vykonaný. Ježiš zomiera! Za tvoj hriech niekto musel zaplatiť! Ten niekto to zobral za Teba, za mňa, a On naozaj zomrel! Ježišov príbeh nebol príbehom elektrického kresla, ale je to príbeh kríža. Príbeh, ktorý sa reálne stal, Ježiš išiel na kríž kvôli tvojmu hriechu. Nebolo to nič jednoduché. Jeho to reálne bolelo. Z jeho rúk a nôh skutočne tiekla krv. On sa to rozhodol urobiť z lásky, aby zaplatil za náš hriech.
Poďakoval som mu niekedy za to, že On zomrel za mňa, že som nemusel ísť na ten kríž ja?
„Všetci zhrešili a chýba im Božia sláva“(Rim 3,24-25), sv. Pavol pokračuje:„ale sú ospravedlnení ZADARMO jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv“. Ježiš za naše hriechy zaplatil vlastnou krvou a nám dnes môžu byť odpustené pri svätej spovedi.
„Mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim6,23). To, čo nám Ježiš ponúka, je Boží dar, nemusíme na sebe cítiť ťarchu hriechu, lebo on za to už zaplatil. On je ten, ktorý mi pomáha prejsť k Bohu. Ježiš rešpektuje naše rozhodnutie, či mu povieme ÁNO alebo NIE v našom živote.
Kto je pre mňa Ježiš?
